zvoľte si
dizajn
stránky

Banán Čokoláda
Domov

G-life Kódy Jozefa Banáša podľa gymnazistky

13. marec 2017 - 11:09 od používateľa admin
Niekedy vás ľudia prekvapia. 
Pozitívne.
A o to krajšie, ak ide o mladých ľudí...
Prečítajte si článok študentky druhého ročníka Gymnázia Jozefa Gregora Tajovského v Banskej Bystrici Vanesky Kantorovej. Zúčastnila sa na besede Jožka Banáša v knižnici Mikuláša Kováča vlani pred Vianocami. „Beseda bola jednou z najlepších aké som vlani absolvoval,“ pochvaľuje si Jožko. A následne ho príjemne prekvapil článok, ktorý vyšiel v gymnaziálnom časopise G Life.

„Môžem redaktorkám časopisu k nezvyčajne dobrej úrovni časopisu len zablahoželať. Že by to bolo tým, že medzi redaktorkami nie je ani jeden muž?:-)
Pozdravujem študentky a študentov gymnázia a Vaneske veľmi pekne ďakujem za uznanlivé slová.  
                                                                             S úctou Jozef Banáš“

 

Kódy Jozefa Banáša

 
Inteligentný, nadšený a zároveň pokojný človek. Takto na mňa pôsobil spisovateľ Jozef Banáš na svojej besede v Knižnici Mikuláša Kováča. Autor, ktorý je označovaný aj ako slovenský Dan Brown, navštívil Banskú Bystricu (a ďalšie slovenské mestá) aj pri príležitosti vydania svojej najnovšej knihy, ktorá nesie názov Kód 7. Ale o Kódoch trochu neskôr.
Slovenská literárna kritika o pánovi Banášovi hovorí, že naskočil na vlak slovenskej literatúry v plnej rýchlosti priamo do lokomotívy. To sa rozhodne nedá poprieť – z jeho kníh sa predalo viac než štvrť milióna kusov. Z mnohých ocenení by som mohla menovať napríklad titul Kniha roka 2008 pre román Zóna nadšenia, ktorý vydali ako prvý slovenský román v ďalekej Indii. Je tiež najprekladanejším slovenským románom – vyšiel už v deviatich jazykoch. Najpredávanejším Banášovým románom je Kód 9, ktorého sa predalo viac než 50 000, čím sa stal jedným z najpredávanejších slovenských románov vôbec.
Autor tiež prezradil, že práve pracuje na knihe o Milana Rastislavovi Štefánikovi, ktorá by mala vyjsť pre príležitosti stého výročia jeho smrti.
Jozef Banáš na mňa urobil veľmi dobrý dojem. Na besedu prišiel v krásnej slovenskej košeli a celkovo sa prezentoval ako hrdý Slovák. Dokonca aj v jeho Kódoch sú hlavnými hrdinami Slováci, čo sa mne osobne ohromne páčilo. „Nech si na nás svet zvyká,“ hovorí. Jeho zanietenosť pre témy, o ktorých na besede rozprával, ma nútili doslova hltať každé jeho slovo. Pán Banáš je človek s názorom, je priamy a servítku pred ústa si rozhodne nedáva. Krutá pravda je predsa lepšia ako milosrdná lož. To však neznesie každý. Tí, ktorí áno, majú Jozefa Banáša radi za jeho otvorenosť a prirodzenosť.
Vo svojich troch románoch – Kód 9 (2010), Kód 1 (2013) a Kód 7 (2016) Banáš prináša pre mnohých nové myšlienky hodné diskusie. Ježiša Krista nám vykresľuje úplne inak, než ako nám ho predkladá cirkev – nie ako Božieho syna, ale ako človeka, ktorého cieľ nebol spasiť ľudstvo, ale ukázať ľuďom cestu tak, aby sa spasili sami. Nezobrazuje ho ako nedosiahnuteľný ideál. Pre čítaní som mala pocit, akoby sme boli dlhoroční priatelia a cítila som k nemu skutočné uznanie.
Ježiš je však len jedna z mnohých tém, ktoré Banáš v Kódoch rozoberá. Kritika cirkvi a dogmatizmu, zámerné zastieranie pravdy, manipulácia s ľuďmi pomocou médií a konzumu sú témy, ktoré iste stoja za diskusiu.
Na druhej strane nám tieto tri romány ponúkajú aj svetlejšie témy. Aké by to bolo žiť bez náboženských rozdielov, vojen, v jednote? Aké by bolo budovať vlastné šťastie pomáhaním iným? Aké by bolo žiť život, ktorého princípom by bolo dávať, nie brať?
Dej Kódu 7 sa odohráva v Bhutáne. V krajine veľkej ako Slovensko, skromne si nažívajúcej v Himalájskych horách so svojimi 700 000 obyvateľmi a mladým kráľovským párom. V krajine, kde sú školy a nemocnice pre každého a zadarmo. V krajine, kde banky nikoho neokrádajú, pretože v podstate neexistujú – keď niekto peniaze alebo pomoc nutne potrebuje, pomáha celá dedina. V krajine, kde má prírodu každý v úcte. V krajine, kde sú ľudia šťastní a vďační za všetko, čo majú. V krajine, kde namiesto HDP majú HNŠ – hrubé národné šťastie. A práve to najviac štve predstaviteľov organizácie, ktorá v knihe vystupuje pod názvom Global Power, čiže Svetová moc. Podľa nich by sa predsa mali ľudia zodierať v práci pre tých, ktorým na nich nezáleží, doživotne sa zaviazať bankám a stále sa len trápiť nad tým, ako zvýšiť hrubý domáci produkt. Jozef Banáš na svojej besede nepoložil otázku ako, ale prečo. „Prečo by sme mali stále len rásť? Prečo sa nejaký reportér neopýta na toto?“ Okamžite som dostala chuť stať sa reportérkou a spýtať sa to.
Kód 7 je jedna z kníh, ktoré mi pomohli otvoriť oči a nepochybne otvorí oči aj vám, milí čitatelia. Hľadajte šťastie. Verím, že sa vám to podarí. Stačí otvoriť myseľ a predovšetkým srdce. Skúste sa zamerať v prvom rade na ducha, až potom na materiálne veci. Aj Jozef Banáš vám to praje. Ja mu prajem okrem iného aj pevné nervy a teším sa na jeho ďalšiu tvorbu.

Vanesa Kantorová. 2.D