zvoľte si
dizajn
stránky

Banán Čokoláda

Medzinárodné finále súťaže “Spievam po francúzsky” v Ostrave......alebo ako vyhrať dvakrát v tom istom ročníku

Medzinárodné finále súťaže “Spievam po francúzsky” sa opäť konalo v Ostrave, po minuloročnom podujatí v Banskej Bystrici. Klub Parník už tradične vítal 17. júna 2016 spevákov a speváčky zo Slovenska, Českej republiky a Poľska. Z Maďarska toho roku neprišiel, bohužiaľ, ani jeden súťažiaci. Súťažilo sa v štyroch kategóriách: do 14 rokov,pred maturitou, po maturite a v kategórii skupín. Slovenskú výpravu tvorili okrem súťažiacich aj ich pedagógovia, rodiny a samozrejme netreba zabudnúť ani na riaditeľa Alliance Française v Banskej Bystrici a takisto jej prezidenta, ktorý bol aj členom poroty. Početnosť slovenskej výpravy len dokazuje to, aká je pre našincov súťaž dôležitá.
Nakoľko som doprevádzal jedno duo speváčok, celkom ma prekvapilo, keď som bol večer pred súťažou požiadaný o sprievod ďalšej speváčky, ktorej klavirista sa nemohol dostaviť. Všetok môj čas po príchode do Ostravy bol teda venovaný snahe o nácvik tohto nového čísla. Potom, čo boli všetci členovia zoskupenia (speváčka, ja a ešte jeden hudobník) s nácvikom spokojní, vybrali sme sa najesť za kupóny, ktoré nám zabezpečili hlavný organizátori Alliance Française v Ostrave. A, samozrejme, keďže sme boli na súťaži so silne frankofónne orientovanou politikou, boli to kupóny na... pizzu v rýdzo talianskej reštaurácii! Jedlo sme si tam nechali zabaliť a vychutnali si ho v Parníku počúvajúc prvú kategóriu.
Ostatní súťažiaci si zvuk na pódiu pochvaľovali. No u nás nebol veľmi chvályhodný. S kolegom muzikantom sme sa ledva počuli. Aj napriek tomu sme odohrali a boli o to viac zaskočení výsledkami - obe naše čísla vyhrali! Minulý rok som doprevádzal speváčku, ktorá skončila v národnom finále druhá a teda nepostúpila do medzinárodného kola. Ale dobre si pamätám, že víťazi všetkých kategórií boli Slováci a dokonca z Banskobystrického kraja! Fakt, že sme s mojím spoluhráčom prispeli k dvom víťazstvám, by z nás robilo najväčších víťazov tohto ročníka. Takéto ocenenie samozrejme neexistuje, ale pre nás je postačujúci aj ten pocit spokojnosti s dobre odvedenou prácou.
Po súťaži sme sa vrátili do vyššie spomínanej pizzerie minúť zvyšné kupóny a vďaka inštrukciám organizačného výboru sme sa presunuli na internát Telekomunikační školy, kde sme strávili noc. V sobotu ráno sme vycestovali naspäť na Slovensko plní kladných zážitkov. Dúfam, že sa nám ešte niekedy podarí stretnúť sa a zahrať si na nejakom tom koncerte.
 
Peter Kottman, GJGT, 4L