Vznik školy a jej vývoj

História školy 

  Plénum Stredoslovenského krajského národného výboru v Banskej Bystrici na svojom zasadnutí dňa 2. júla 1976 uznesením číslo 10/76 zriadilo dňom 1. septembra 1976 Gymnázium Banská Bystrica, Tajovského ulica.
  Na základe zriaďovacej listiny sa odčlenilo 16 tried a 33 pedagogických pracovníkov od doterajšieho Gymnázia v Banskej Bystrici a vytvorilo samostatnú školu.
  Vlastné vyučovanie v nových priestoroch začalo 15. októbra 1976. Odborné priestory a priestory pre vedenie školy sa postupne dokončievali, vyučovanie niektorých predmetov prebiehalo v provizórnych priestoroch. Najväčšie problémy boli s vyučovaním telesnej výchovy, pretože telocvičňa bola vo výstavbe. Cvičilo sa na chodbách a vo vestibule školy. Postupným odovzdávaním dohotovených priestorov sa rozširoval aj počet žiakov a tým aj tried.
  Od školského roku 1977/1978 sa začala na škole uskutočňovať priebežná pedagogická prax poslucháčov Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici.
                                                                                                                               (František Adamča)
Vznik školy a jej vývoj

  Prvé stránky svojej histórie začala škola písať v roku 1976, keď na základe uznesenia pléna S KNV v Banskej Bystrici bolo od 1. septembra zriadené Gymnázium na Tajovského ulici. Prvým riaditeľom školy bol menovaný pán František Adamča, zástupcom riaditeľa sa stala pani Petronela Melicherová. Pod ich vedením vykročil na neľahkú cestu 31-členný pedagogický zbor.
  Významnou zmenou v školskom roku 1976/77 bolo odovzdanie bloku odborných učební a kabinetov, čím sa vytvorili priaznivé podmienky pre vyučovanie matematiky, fyziky, chémie a biológie. V nasledujúcom školskom roku 1978/79 sa dočkali aj vyučujúci jazykovedných predmetov, keď do užívania boli odovzdané tri jazykové učebne, z toho dve vybavené moderným audiovizuálnym systémom.
  Od školského roku 1979/1980 sa pristúpilo k postupnej realizácií Projektu novej výchovno-vzdelávacej sústavy. Tento projekt predstavoval veľmi výrazný zásah do vtedajšej koncepcie gymnázií a poslania, ktoré gymnáziá v rámci československej výchovno-vzdelávacej sústavy plnili. Hlavným zámerom bolo dosiahnuť zjednotenie troch prúdov stredného školstva, t.j. gymnázií, stredných odborných škôl a odborných učilíšť pri príprave mladej generácie. V príprave gymnázií to znamenalo posilniť ich polytechnický charakter a zaradením bloku predmetov odbornej prípravy prekonať jednostranné zameranie na teoretickú prípravu a umožniť na gymnáziách aj prípravu žiakov pre vstup do zamestnania.
  Naše gymnázium bolo zaradené medzi 5 gymnázií na Slovensku, ktoré mali overovať účinnosť novej koncepcie v I. etape. Bolo to pre nás nesporne významné ocenenie, ale súčasne aj vážny záväzok. Splnenie tejto úlohy si vyžadovalo od pedagogického zboru ako aj od žiakov nový, oveľa náročnejší prístup k plneniu povinností. V prípade pedagógov išlo predovšetkým o prekonanie vžitých, tradičných metód a postupov a osvojenie si umenia uplatňovať vo všetkých zložkách výchovno-vzdelávacieho procesu nové postupy založené na metodike problémového vyučovania a rozvoji tvorivého myslenia žiakov. Pre študentov školy, najmä pre žiakov tzv. experimentálnej triedy, vyplynuli z toho vyššie nároky na domácu prípravu s cieľom zvládnuť náročné učivo.
 

Zaujímavosti z histórie

Viete, že .....

• naše gymnázium vzniklo rozdelením Gymnázia na Nábreží Duklianskych hrdinov na dve samostatné gymnáziá z dôvodu zvýšeného záujmu o túto formu štúdia?
• základný kameň nášho gymnázia bol položený ešte v roku 1968?
• naša škola začala písať svoju históriu od 1. septembra 1976?
• prvým riaditeľom školy bol pán František Adamča?
• v prvom školskom roku nastúpilo do 16 tried 558 žiakov pod vedením 31 členného pedagogického kolektívu?
• naše gymnázium bolo zaradené medzi 5 škôl na Slovensku, ktoré mali od školského roku 1979/1980 overovať novú koncepciu výchovno-vzdelávacej sústavy?
• v školskom roku 1981/1982 študovalo na našej škole už 802 žiakov v 21 triedach?
• v školskom roku 1981/1982 boli vytvorené aj triedy s rozšíreným vyučovaním cudzích jazykov a rozšíreným vyučovaním fyziky a matematiky?
• telocvičňa bola odovzdaná do užívania v školskom roku 1983/84, čo umožnilo skoncovať s provizóriom vo vyučovaní telesnej výchovy?
• v školskom roku 1987/1988 boli vytvorené aj triedy so špeciálnym zameraním na matematiku?
• demokratické zmeny po novembri 1989 viedli k voľbe nového vedenia školy a novým riaditeľom sa v roku 1990 stal Ing. Marián Paulus?
• čestný názov Gymnázium Jozefa Gregora Tajovského bol našej skole udelený v roku 1989?
• vytvorením bilingválnej slovensko-francúzskej sekcie v šk. roku 1991/92 sa zavŕšilo dvojročné úsilie prezidenta Alliancie Francaise Ing. Tomáša Mártona, nového vedenia školy a širokej frankofónnej verejnosti?
• v desiatom roku od svojho založenia tvorí bilingválnu sekciu 6 tried so 179 žiakmi a 12 vyučujúcimi, vrátane 3 francúzskych lektorov?
• bilingválne štúdium ukončilo 159 absolventov a 10 študentov absolvovalo Lýceum C. Jullion v Bordeaux?
• od roku 1993 je naša škola pridruženou školou UNESCO?
• v roku 2001 bola našej škole udelená Pamätná plaketa za rozvoj Banskobystrického kraja?

Jozef Gregor Tajovský

Jozef Gregor Tajovský (1874 - 1940)
                                         
Rodák z Tajova pri Banskej Bystrici je veľkou postavou dejín nášho národa a kultúry. Klasik slovenskej literatúry, jeden z najväčších predstaviteľov literárneho realizmu, vytvoril svojím prozaickým dielom a divadelnými hrami plastický a živý obraz svojej doby.
Kritik sociálnej nespravodlivosti a ľudskej malosti vždy stál po boku obyčajného, často bezbranného človeka, aby mu s čechovovským majstrovstvom vložil do rúk zbraň nad všetky zbrane - čistú dušu, nezlomnú silu ľudského charakteru, pred ktorým sa plní pokory skláňame...

Čestný názov
Gymnázium Jozefa Gregora Tajovského
bol našej škole udelený v roku 1989.

Banská Bystrica

Banská Bystrica

Nova villa Bystrice - nová osada Bystriciens - to je prvý písomne doložený názov mesta, ako ho uvádza listina uhorského kráľa Bella IV. z roku 1255. Listina, ktorou panovník udelil Bystrici rozsiahle mestské práva a výsady, znamenala začiatok prerodu pôvodnej osady na rozkvitajúce banské mesto.
Spočiatku sa ťažba sústreďovala na striebro, ale v 14. storočí vzrástla ťažba medi, ktorá sa postupne stala dominantou, a tak si Bystrica vyslúžila prívlastok medená. Meď sa vyvážala do Nemecka, Rakúska, Poľska, Benátok, Flanderska i Španielska. Vrcholné obdobie v ťažbe a spracovaní medi je spojené s pôsobením thurzovsko-fuggerovskej spoločnosti, ktorá na prelome 15. a 16. storočia ovládla bane, zvýšila ťažbu a dosiahla obrovské zisky.
O bohatstve Thurzovcov dodnes svedčí ich výstavný dom na námestí, s unikátnymi freskami v Zelenej sieni. Z toho obdobia pochádzda oltár sv. Barbory, dielo najvýznamnejšieho gotického umelca na Slovensku Majstra Pavla z Levoče.
16. storočie bolo však i obdobím tureckých vpádov, a preto sa Bystrica obkolesila mohutnými kamennými hradbami a baštami, z ktorých sa do dnešných čias zachoval len zlomok. Svoj účel však splnili, lebo Turci sa cez ne nikdy nedostali.
Nepokojné bolo i 17. storočie, keď mesto hospodársky zaťažovali požiadavky uhorských vodcov protihabsburských stavovských povstaní. Počas Bethlenovho povstania v máji roku 1620 zasadal v Bystrici krajinský snem, ktorý zvolil Gabriela Bethlena za uhorského kráľa.
18. storočie prinieslo úpadok baníctva, mesto sa však stalo dôležitým lesníckym a administratívnym centrom, v roku 1766 sem bolo prenesené sídlo Zvolenskej stolice a v roku 1776 tu bolo založené biskupstvo. Začiatkom 18. storočia na miestnom evanjelickom gymnáziu pôsobil ako rektor významný polyhistor Matej Bel, honosiaci sa prívlastkom magnus decus Hungariae (veľká ozdoba Uhorska), po ktorom je pomenovaná i dnešná univerzita.
Najvýznamnejšou kapitolou moderných dejín Banskej Bystrice je Slovenské národné povstanie, ktoré tu malo svoje centrum. Pamätník venovaný týmto udalostiam je jednou z architektonických dominánt mesta.

Absolventi